Kedy bola prvá zámienka o obci a jej obyvateľoch

Prvú správu o Hlivištiach poznáme až z roku 1448. Pravda, vtedy už jestvovali a patrili šľachticom z Michaloviec. V písomnostiach z 15. A 16. Storočia sa vyskytujú v skomolených, resp. Maďarizovaných tvaroch pôvodného názvu Hlivištia, koreniaceho v slove hlivieť. Predpokladá sa, že názov mal najskôr funkciu chotárneho názvu a následne z Michaloviec a Tibavy ako majetková súčasť panstva Jasenov. V Hlivištiach roku 1549 okrem Šoltýsa bolo osemnásť poddanských domácností. Desať sedliackych na celých, jedenásta na polovičnej usadlosti. Sedem domácnosti bolo želiarskych. Začiatkom druhej polovice 16. storočia došlo k úbytku sedliakov a úpadku dediny. V roku 1567 hospodárili len štyria sedliaci, jeden na celej a traja na polovičných usadlostiach, takže boli zdanení od dva a pol porty. V roku 1588 hospodárili tri domácností na polovičných, dve na štvrtinových usadlostiach, zdanené boli od dvoch port, dve domácností si stavali nové domy, preto dań v ten rok neplatili. Tri rodiny boli želiarske. Šoltýsovi patrili pozemky v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Tri rodiny boli slobodnícke. Na prelome 16. a 17. storočia boli Hlivištia stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. a začiatkom 18. storočia poddaných ubúdalo. V druhej polovici 18. storočia boli Hlivištia dedinou so slovenským obyvateľstvom.

V období druhej sv. vojny naša obec bola okupovaná Maďarmi. Okupácia trvala 5 rokov a necelých 7 mesiacov až do oslobodenia Sovietskou armádou 02. 11. 1944 okolo 19.00 hod. Počas týchto rokov okupácie obec zasiahli veľké materiálne škody ako aj obete na životoch občanov.
V obci pred rokom 1900 vznikla lesná železnica, ktorá zrejme patrila k najstarším na Slovensku.
Trať mala dĺžku 6 km s rozchodom 760 mm.

Povodní obyvatelia, resp. zakladatelia obce, história a dôvody jej vzniku

Až do konca 18. storočia pôvodné obyvateľstvo tvorili poddaní, neskôr pracovníci pracujúci na panstve Michalovských grófov ako rýdzo chovatelia resp. sluhovia živočíšnej a čiastočne aj v rastlinnej výrobe. Koncom 18. storočia bol príliv prisťahovalcov z Čiech, ktorí tu prišli za prácou v lesnom hospodárstve. Prisťahovaní občania boli remeselníci, prevažne v drevovýrobe, ale aj v stavebnej a ostatnej činnosti. Práve títo prisťahovaní obyvatelia postavili na území terajšej obce „ pálenicu “, ďalej postavili ovčiareň, ktorá dala základy chovu oviec a kôz a najviac sa zaslúžili o výstavbu terajšieho farského chrámu.


1024x768
800x600



Stiahni si Adobe Acrobat na prezeranie .PDF súborov.
TOPlist
© 2008 Lekos s.r.o.